London Tech Week 2026: Prichádza éra AI agentov

Ak si myslíte, že najväčšou AI novinkou posledných rokov bol ChatGPT, London Tech Week ukázal, že to bola len prvá kapitola. Na konferenciu som šla s očakávaním, že uvidím najmä nové AI produkty. Odchádzala som s úplne iným pocitom. Vybrala som desaťmyšlienok, ktoré vo mne z konferencie rezonujú najviac. A myslím si, že by nemali zaujímať len technologických nadšencov a technologické nadšenkyne, ale všetkých, ktorí chcú zostať žiadaní na trhu práce.

1, AI chatboty boli len prvá kapitola.

Ak by som mala vybrať jedno slovo, ktoré sa počas troch dní skloňovalo najčastejšie, bolo by to slovo agentic. Priznávam sa, že stále neviem, ako ho správne preložiť do slovenčiny. Jedno je však isté - nejde o ďalší marketingový buzzword.

Posledné dva roky sme si zvykli využívať AI ako veľmi šikovného asistenta. Zadáme otázku, napíšeme prompt a dostaneme odpoveď. To je však len prvá generácia využitia umelej inteligencie.

Veľmi dobre to ilustroval aj CEO spoločnosti Perplexity Aravind Srinivas. Hovoril o tom, že nechce budovať ďalší vyhľadávač (search engine), ale tzv. answer engine – nástroj, ktorý namiesto zoznamu odkazov poskytne používateľovi priamo kvalitnú odpoveď a pomôže mu dosiahnuť cieľ. Nie je to len zmena názvu. Je to zmena celej filozofie práce s informáciami.

Agentic AI ide o krok ďalej. Namiesto vykonania jednej úlohy dostane cieľ a sama plánuje jednotlivé kroky, využíva nástroje, komunikuje s ďalšími systémami a postupne smeruje k výsledku. Inými slovami, AI sa prestáva správať ako vyhľadávač a začína sa správať ako kolega. Práve preto zaznela počas keynote Microsoftu veta, ktorá podľa mňa vystihuje celú konferenciu:

"Umelá inteligencia už nie je len nástrojom na zvyšovanie produktivity. Stáva sa naším spolupracovníkom."

A myslím si, že práve toto je zmena, ktorú dnes veľa ľudí ešte podceňuje.

Veľmi konkrétny príklad zaznel aj počas mojej návštevy Mastercard Experience Centre. Hovorilo sa o agentic payments – budúcnosti, v ktorej AI agent nebude len odporúčať produkty, ale dokáže za nás celý nákupný proces aj zrealizovať. Predstavte si, že AI - a kľudne aj na hlasový povel - podľa vašich preferencií vyberie letenku, porovná ponuky, rezervuje hotel a po vašom schválení bezpečne dokončí aj samotnú platbu. Podľa Mastercard nepôjde o víziu vzdialenú desať rokov. Táto zmena môže prísť oveľa skôr, v horizonte dvoch až troch rokov. Práve preto sa na konferencii o agentic AI nehovorilo ako o ďalšom technologickom trende, ale ako o zásadnej zmene spôsobu, akým budeme využívať digitálne služby, vrátane e-commerce.

2, Nepracujeme už len s informáciami. Začíname pracovať s inteligenciou.

Ďalšou myšlienkou, ktorá sa opakovala naprieč viacerými prednáškami, bol posun od information work k intelligence work.

Doteraz veľká časť našej práce spočívala vo vyhľadávaní informácií, ich triedení, prepájaní a spracovaní. AI tieto činnosti robí čoraz lepšie. To však neznamená, že ľudia budú menej potrební. Znamená to, že sa bude meniť charakter našej práce.

Budeme viac rozhodovať, nastavovať ciele, overovať výsledky, prepájať súvislosti a niesť zodpovednosť za finálne rozhodnutia.

Veľmi pekným príkladom bol startup z oblasti zdravotnej starostlivosti. Lekár/ka dnes vďaka ich riešeniu nemusí počas rozhovoru s pacientom písať poznámky. AI ich vytvára automaticky a pomáha aj s ďalšou administratívou, ktorá zaberá lekárom/kam množstvo času a pre pacientov je často neviditeľná. Lekár/ka tak môže robiť to, čo vie najlepšie - venovať plnú pozornosť človeku pred sebou.

A takýchto príkladov bude podľa mňa pribúdať vo všetkých odvetviach.

3, AI nedemokratizuje technológie. Demokratizuje inteligenciu.

Jedna veta od predstaviteľa Microsoftu mi zostala v hlave ešte dlho po skončení konferencie.

"AI democratizes intelligence."

Nikdy som sa na AI takto nepozerala. Často sa rozprávame o tom, že AI nahradí určitú profesiu alebo automatizuje konkrétnu činnosť. Oveľa zaujímavejšie však je, že umožňuje oveľa väčšiemu počtu ľudí robiť veci, ktoré boli donedávna výsadou expertov.

Po desaťročia boli určité znalosti a schopnosti dostupné len úzkemu okruhu odborníkov. Ak ste chceli analyzovať veľké množstvo dát, potrebovali ste analytika. Ak ste si chceli vytvoriť jednoduchú aplikáciu, potrebovali ste vývojára. Ak ste potrebovali kvalitný marketingový text alebo grafický návrh, často to znamenalo osloviť špecialistu.

AI dnes tieto bariéry výrazne znižuje. Nie preto, že by odborníkov nahradila, ale preto, že umožňuje oveľa väčšiemu počtu ľudí robiť kvalitnejšiu prácu vo vlastnej profesii. Učiteľ dokáže pripraviť personalizované materiály pre žiakov. Riaditeľka občianskeho združenia si vie vytvoriť vlastnú automatizáciu alebo analyzovať dáta, ktoré by pred pár rokmi vôbec nevedela spracovať.

Neznamená to, že sa všetci zrazu staneme expertmi na všetko. Znamená to však, že kvalitné nástroje budú dostupné oveľa širšiemu okruhu ľudí. A práve v tom spočíva skutočná demokratizácia - nie technológie samotnej, ale prístupu k schopnostiam, ktoré boli doteraz vyhradené len malej skupine špecialistov.

Pre organizácie ako Ženský algoritmus je to mimoriadne dôležitá správa. Ak chceme viac dievčat a žien dostať do technológií, nemusíme z každej vychovať softvérovú inžinierku. Môžeme ich naučiť využívať AI tak, aby boli vo svojej profesii silnejšie, sebavedomejšie a konkurencieschopnejšie.

4, AI gramotnosť sa stáva novou digitálnou gramotnosťou.

Ak sa dnes niekto pýta, či sa oplatí učiť pracovať s AI, podľa mňa si kladie nesprávnu otázku. Pred dvadsiatimi rokmi sa nikto nepýtal, či sa oplatí naučiť pracovať s internetom. O desať rokov neskôr sme sa už nepýtali, či má zmysel vedieť používať cloudové nástroje alebo videohovory. Jednoducho sa stali prirodzenou súčasťou práce.

Rovnaký posun dnes sledujeme pri umelej inteligencii.

Na viacerých prednáškach zaznelo, že AI gramotnosť sa stáva základnou pracovnou kompetenciou. Zamestnávatelia čoraz menej riešia, či človek AI používa. Oveľa viac ich zaujíma, ako ju používa. Vie formulovať dobré zadania? Overuje si výstupy? Chápe limity modelov? Dokáže AI zapojiť do svojej každodennej práce tak, aby mu šetrila čas a zvyšovala kvalitu výsledkov?

Zaujímavé bolo, že viacerí speakri zároveň upozorňovali na obrovský paradox. Firmy investujú miliardy do AI technológií, no najväčšou bariérou ich adopcie už dnes nie je samotná technológia, ale ľudia. Chýbajú zručnosti, dôvera aj odvaha experimentovať.

Najlepšia investícia, ktorú dnes môže urobiť škola, firma alebo jednotlivec, nie je kúpa ďalšieho AI nástroja. Je ňou rozvoj AI gramotnosti.

5, Citizen developers: Programovať možno neviete. Vytvárať riešenia však áno.

Jedným z nových pojmov, ktorý ma počas konferencie veľmi zaujal, bol "citizen developers". Ide o ľudí, ktorí nie sú profesionálni programátori, no napriek tomu dokážu vytvárať digitálne riešenia vo svojej oblasti.

Možno je to personalistka, ktorá si pomocou AI a no-code nástrojov vytvorí interného asistenta na onboarding nových kolegov. Možno je to lektor, ktorý pripraví vlastný chatbot pre študentov. Alebo nespokojný občan, využívajúci služby verejného sektora, ktorý navrhne ich zefektívnenie.

Pred pár rokmi by na každé z týchto riešení potrebovali IT oddelenie alebo externého dodávateľa. Dnes sa hranica medzi používateľom technológií a ich tvorcom začína rozmazávať.

Budúcnosť nebude patriť len programátorom. Bude patriť ľuďom, ktorí výborne rozumejú svojmu odboru a zároveň sa neboja technológie využiť na riešenie problémov. To je obrovská príležitosť aj pre ženy, ktoré často hovoria: „Ja nie som technický typ.“ Možno ani nemusia byť. Stačí, ak budú vedieť technológie inteligentne využívať vo svojej profesii.

6, Automatizujeme, takže nepotrebujeme juniorov, ani absolventov.

Jedným z najdiskutovanejších dôsledkov rozmachu AI je aj jej vplyv na vstupné pracovné pozície. Mnohé rutinné úlohy, ktorými kedysi začínali juniori, dnes zvládne AI za niekoľko sekúnd. Nie je preto prekvapením, že podiel entry-level pracovných ponúk v Európe bol v prvom štvrťroku 2025 o 45 % nižší ako päťročný priemer. (IntuitionLabs)

Ďalšia myšlienka, ktorú som si z konferencie podčiarkla trikrát, bola:

V AI ekonomike nebude rozhodovať to, čo dnes vieme. Rozhodovať bude to, ako rýchlo sa dokážeme učiť a prispôsobovať.

Táto veta zaznievala naprieč viacerými prednáškami – od Microsoftu, ServiceNow, cez Perplexity až po Accenture. Technológie sa dnes menia tak rýchlo, že vedomosti získané pred dvoma rokmi už nemusia byť konkurenčnou výhodou. Oveľa dôležitejšia bude zvedavosť, schopnosť experimentovať a ochota neustále meniť spôsob práce.

Zaujímavý bol aj príklad Accenture. Ich CEO priznal, že pôvodne uvažovali, že s nástupom AI budú prijímať menej absolventov. Nakoniec však zvolili opačný prístup - vytvorili špecializovaný program pre mladé talenty a dnes ich zamestnávajú ešte viac. Ukázalo sa totiž, že klienti oceňujú ľudí, ktorí vyrastajú spolu s AI a prirodzene ju začleňujú do svojej práce.

To je podľa mňa dobrá správa aj pre mladých ľudí. AI síce mení trh práce, ale zároveň vytvára priestor pre úplne nové typy kariér.

Príklad Accenture ukazuje, že úspešnejšou stratégiou než obmedzovanie náboru juniorov môže byť investícia do ich rozvoja a prípravy na prácu v ére AI.

7, AI alarmista/ka či AI evanjelista/ka? AI je dnes viac o ľuďoch než o technológiách.

Na jednej strane stoja AI evanjelisti/ky, ktorí/é v nej vidia obrovské príležitosti. Na druhej AI alarmisti/ky, ktorí/é upozorňujú na riziká. Osobne si myslím, že ani jeden z týchto extrémov nie je správny. AI netreba nekriticky oslavovať, ale ani sa jej príliš báť.

Najväčším rizikom dnes nie je AI samotná, ale neochota učiť sa s ňou pracovať.

Možno to znie paradoxne, ale z London Tech Weeku som odchádzala s pocitom, že konferencia vlastne nebola o AI. Bola o ľuďoch.

Prakticky každý druhý speaker hovoril o tom, že technológia už nie je hlavnou prekážkou. Modely existujú. Nástroje existujú. Investície prichádzajú.

Najväčšou výzvou sa stáva to, či ich dokážeme zmysluplne využívať.

Preto sa čoraz viac hovorilo o kritickom myslení, kreativite, empatii, úsudku či schopnosti správne klásť otázky a robiť rozhodnutia. Práve tieto zručnosti budú rozhodovať o tom, kto bude AI využívať ako konkurenčnú výhodu a kto zostane len pasívnym používateľom.

Fabian Hedin, spoluzakladateľ a CTO spoločnosti Lovable (na foto nižšie), ukázal, ako AI demokratizuje vývoj softvéru. Na platforme Lovable už vzniklo viac ako 50 miliónov projektov a každý týždeň pribudne približne milión ďalších. Väčšinu z nich pritom vytvárajú ľudia, ktorí nikdy nepracovali ako programátori. 

Paradoxne teda platí, že čím inteligentnejšia bude umelá inteligencia, tým dôležitejšie budú naše ľudské schopnosti.

8, AI nezmení len firmy. Mení celé mestá.

Jednou z najzaujímavejších diskusií pre mňa nebola prednáška zástupcu technologickej firmy, ale rozhovor s primátorom Londýna Sadiqom Khanom. Často sa rozprávame o tom, ako AI mení podnikanie, no oveľa menej o tom, ako môže meniť fungovanie miest.

3 x 12 - to sa dobre pamätá. V Londýne vzniklo za posledný rok 12 unicornov (pozn.: V startupovom svete je unicorn súkromná startupová spoločnosť, ktorej hodnota dosiahne alebo presiahne 1 miliardu amerických dolárov, pričom ešte nie je na burze. Názov vznikol preto, že kedysi boli takéto firmy extrémne zriedkavé – podobne ako jednorožce. Dnes ich pribúda viac, ale stále ide o výnimočný úspech.) Mesto pritiahlo približne 12 miliárd USD technologických investícií.

Londýn sa však dnes nesnaží byť len mestom, v ktorom sídlia technologické firmy. Chce byť mestom, ktoré technológie aktívne využíva na zlepšenie života obyvateľov. AI sa má podieľať na efektívnejších verejných službách, lepšej doprave, plánovaní či podpore podnikania. Zároveň mesto oznámilo investíciu 12 miliónov libier na podporu adopcie AI medzi malými a strednými podnikmi.

Podľa Khana mestá dnes dokážu adoptovať AI rýchlejšie ako štáty. Sú bližšie k občanom, riešia konkrétne problémy a často si môžu dovoliť experimentovať rýchlejšie ako centrálne vlády.

Možno je to inšpirácia aj pre Slovensko. Nemusíme čakať na veľké národné stratégie. Veľa inovácií môže vzniknúť (a vzniká) práve na úrovni miest, univerzít či regionálnych ekosystémov.

Skutočnou výzvou však nie je len vytvoriť jednu úspešnú iniciatívu, ale zabezpečiť, aby sa overené riešenia dokázali rýchlo prenášať a škálovať ďalej namiesto toho, aby zostali izolovanými príkladmi dobrej praxe. 

9, Startupy nepotrebujú krajšie prezentácie. Potrebujú väčšie ambície.

Vďaka SARIO, Košice IT Valley a CzechInvest som mala možnosť stráviť jeden večer na českej ambasáde v Londýne medzi českými a slovenskými startupmi. Okrem desiatich pitchov bol veľkým zážitkom aj fireside chat s Petrom Ondruskom, slovenským podnikateľom, ktorý dnes buduje Coram AI v Londýne.

Počúvala som jeho príbeh a napadlo mi, koľko slovenských startupistov vlastne pozná jeho cestu? Obávam sa, že menej, ako by malo.

Len týždeň pred London Tech Week som sa zúčastnila Startup Spotlight v UVP TECHNICOM v Košiciach, takže som mala čerstvé porovnanie. Už piaty rok takto mentorujem niektoré startupy (nie len z Košíc a nie len študentské). A úprimne ma potešilo, ako veľmi sa naše startupy posunuli. Pitch decky vyzerajú profesionálne, prezentácie sú sebavedomejšie a storytelling je na oveľa vyššej úrovni než pred pár rokmi.

Najväčší rozdiel som však videla inde. Startupy prezentujúce na ambasáde rozmýšľali globálne od prvého dňa. Riešili väčšie problémy, stavali medzinárodné tímy a nebáli sa hovoriť o miliardových trhoch. Často mali medzi zakladateľmi ľudí, ktorí už predtým vybudovali úspešné firmy alebo pôsobili vo svetových technologických spoločnostiach.

S organizátormi podnikateľskej misie: SARIO, CzechInvest, Košice IT Valley a Česká ambasáda v Londýne

Možno práve toto je ďalší krok, ktorý slovenský startupový ekosystém čaká. Menej premýšľať, či sa presadíme doma. Globálne myslenie dnes nie je ambícia. Je to konkurenčná výhoda.

10, A jedno malé priznanie na záver...

Keď som vstupovala do ikonických priestorov výstaviska Olympia Lonson London, hemžilo sa tam 30 000 účastníkov zo 128 krajín, viac než 250 vystavovateľov a viac ako 400 medzinárodných speakrov na ploche 45 000 m2 (pre predstavu asi 6 futbalových ihrísk). Očakávala som roboty, drony, autonómne autá, futuristické zariadenia a technológie, ktoré si budem môcť ohmataťa vyskúšať. Realita bola úplne iná. Odniesla som si asi sto fotiek monitorov. Dashboardy. AI platformy. Workflowy. Obrazovky. Ešte viac obrazoviek. Hardvéru bolo prekvapivo málo.

Najprv som bola trochu sklamaná. Potom mi však došlo, že je to vlastne veľmi výstižný obraz dnešnej technologickej revolúcie.

Najväčšie inovácie už totiž často nevidíme. Sú ukryté v algoritmoch, dátach, procesoch a systémoch, ktoré pracujú nenápadne v pozadí. Nevyzerajú ako humanoidní roboti zo sci-fi filmov. Vyzerajú ako obyčajné okno prehliadača, za ktorým prebieha množstvo inteligentných procesov.

A možno práve toto je najväčšia lekcia, ktorú som si z Londýna odniesla. AI revolúcia nebude taká pompézna preto, že budeme stretávať robotov na uliciach (čoskoro asi aj to...). Bude zásadná preto, že postupne zmení takmer každú profesiu, každý biznis a spôsob, akým premýšľame o práci.

Otázka už preto nestojí, či AI zmení budúcnosť. Otázkou je, kto bude AI formovať. Ak má byť budúcnosť technológií spravodlivejšia, inkluzívnejšia a prospešná pre celú spoločnosť, ženy pri jej navrhovaní, vývoji aj rozhodovaní nemôžu byť len pozorovateľkami. Musia byť jej rovnocennými spolutvorkyňami.