Open space, prezentácie, viditeľnosť, aktívna a častá participácia na diskusiách počas mítingov, účasť na firemných podujatiach - toto všetko poznáme z pracovného prostredia veľkých firiem a korporátov. Žijeme v pracovnej kultúre, kde byť videný a počutý znamená často aj byť ocenený. Je však tento extrovertný ideál naozaj tým, kam sa chceme dostať?
Keď Susan Cainová v roku 2012 publikovala svoju knihu Ticho: Síla introvertů ve světě, který nikdy nepřestává mluvit (originálny názov Quiet: The Power of Introverts in a World That Can't Stop Talking), vyniesla na svetlo tému, o ktorej by sa oplatilo v pracovnom prostredí otvorene hovoriť ešte aj dnes.
Takmer polovicu populácie tvoria introverti, firemná kultúra je však často nastavená na americký ideál extroverta, ktorý sa presadí, pretože ho je viac vidieť a počuť.
Kde sa títo ľudia stratili a ako im pomôcť, aby sa aj oni cítili v práci príjemne? Aké podmienky nastaviť, aby firma mohla benefitovať aj z ich silných stánok?
Kto je introvert?
Často si introverta predstavujeme ako človeka, ktorý sa vyhýba sociálnym interakciám, je rád sám doma, ticho , je citlivý a krehký, veľa číta, nerád sa zapája do diskusií, je hanblivý. Nie sú to však len predsudky?
Cainovej opis introverta nás nasmeruje na iné stránky ich povahy - áno, introverti vyhľadávajú tichšie prostredie, nie však z dôvodu, že by sa potrebovali izolovať, ale kvôli tomu, že sa im takto lepšie sústredí. Introverti sa totiž vyznačujú tým, že spracovávajú obrovské množstvo podnetov z okolia a ich filter toho prepustí oveľa viac ako filter extroverta. Stimulácie sa snažia preto obmedziť na minimum, aby sa dokázali sústrediť na to podstatné - všetky detaily danej úlohy, charakteristiky osoby, s ktorou interagujú, význam za slovami, ktoré počujú.
Introverti sa vyznačujú často aj tým, že ich mozgy vykonávajú hlbokú analýzu - či už ide o konverzáciu, pracovné zadanie, úlohy v bežnom živote. Nečudujme sa, že sú opatrnejší v situáciách, kedy je potrebné riskovať, trikrát si totiž predtým prerátali všetky možnosti. Sústredia sa na to, čo je podstatné - hlboké vzťahy a zmysluplná práca.
Introverti a extroverti v pracovnom prostredí
Harward Business Review prinieslo ešte v roku 2010 článok trojice - Adam Grant, Francesca Ginová a David A. Hoffman - o skrytej sile tichých šéfov. Ak si dnes otvoríte LinkedIn a zadáte do vyhľadávanie “introvert” (alebo to algoritmus už urobí za vás, ak sa téme venujete), ukáže sa vám množstvo plagátikov, diskusií či článkov a videí na túto tému, ktoré sumarizujú, akú úlohu zohrávajú intorverti v pracovnom prostredí a v akých situáciách vyniká ich sila.
“Aby bolo jasné, extrovertní lídri majú príznačné silné stránky. Majú však tendenciu byť stredobodom pozornosti a prevziať kontrolu nad diskusiami. V dynamickom a nepredvídateľnom prostredí sú introverti často efektívnejšími lídrami—najmä keď sú zamestnanci proaktívni a prinášajú nápady na zlepšenie podnikania. Takéto správanie môže extrovertných lídrov ohroziť. Naopak, introvertní lídri majú tendenciu pozornejšie počúvať a prejavovať väčšiu otvorenosť voči návrhom, čo z nich robí efektívnejších lídrov vokálnych tímov.” Zdroj: HBR
V čom sú ešte rozdielni? Introverti premýšľajú viac do hĺbky a zameriavajú pozornosť na detaily. Extroverti sa často prikláňajú k rýchlemu a povrchnejšiemu prístupu, čo ale neznamená, že je to ich slabosť - naopak v situáciách, kde je potrebné konať ihneď, je toto ich prednosťou. Na druhej strane, ak je problém alebo úloha príliš komplikovaná, nielenže sa dopúšťajú viacerých chýb, ale majú aj tendenciu vzdať sa. Introverti analyzujú a zvažujú predtým ako konajú, ostávajú pri úlohách dlhšie a pracujú presnejšie. Cainová tiež píše:
“Introverti a extroverti tiež smerujú svoju pozornosť rôznym spôsobom: keď ich necháte konať samostatne, introverti majú tendenciu premýšľať o veciach, predstavovať si rôzne scenáre, spomínať na udalosti z minulosti a plánovať budúcnosť. Extroverti sa s väčšou pravdepodobnosťou zamerajú na to, čo sa deje okolo nich. Akoby extroverti videli "čo je", zatiaľ čo ich introvertní rovesníci sa pýtajú "čo keby.””
Prečo sa oplatí mať v tíme introverta?
Dôvodov je hneď niekoľko, pozrime sa bližšie na tie najmarkantnejšie. Z akých charakteristík bude teda tím profitovať najviac, ak bude časť kolegov a kolegýň, či lídrov a líderiek, introvert alebo introvertka?
Introverti sú hlbokí myslitelia - analýza a strategické plánovanie je ich každodenný chlieb v profesionálnom prostredí či každodennom živote. Organizácia, zhodnotenie rizík, komplexné úlohy, prepájanie rozličných oblastí, to všetko im ide prirodzene.
Lepších poslucháčov nenájdete - venujú pozornosť detailom a rozumejú tímovej dynamike. Ľahko zistia to, čo sa skrýva za slovami, dokážu byť cennou súčasťou pohovorov či obchodných jednaní, pretože sa nespoliehajú len na prvoplánový význam slov.
Sú kreatívni a inovatívni - prinášajú jedinečný pohľad a perspektívu, z čoho vychádzajú unikátne riešenia. Vidia svet tak trochu inak a často si myslia, že divne, v tom ale spočíva ich nekonvenčnos.
Odolnosť a vytvrvalosť im nie sú cudzie - ich neskutočná vnútorná sila im pomáha zdolávať prekážky a vytrvalo napredovať k cieľu. Nezľaknú sa len tak ľahko komplexných problémov a neprebádaných oblastí.
Delegovanie - introverti veľmi dobre vedia, kde sú ich limity a nesnažia sa upútať na seba pozornosť. Z tohto dôvodu delegujú úlohy na členov tímu, ktorí v danej problematike vynikajú alebo majú lepšie možnosti a schopnosti. V líderskej roli sa preto necítia byť nadradení, práve naopak - radi vytvárajú priestor pre iných.
Samozrejme, nie je všetko len o introvertoch. Sama Cainová píše, že najproduktívnejšími sa ukazujú tímy, kde vládne rovnováha. Tak ako sa priližne polovica populácie prikláňa k introvertnému spektru, tak aj tímy, kde je približne polovica členov introvertná a polovica extrovertná, pracujú najproduktívnejšie. Dokážu totiž pokryť celé spektrum požiadaviek a úloh.
Aké prostredie im pripraviť, aby mohli maximalizovať svoj potenciál?
Podporte rôzne spôsoby komunikácie a kolaborácie - introverti často preferujú asynchrónnu a písanú komunikáciu. Pomáha im to presnejšie sformovať myšlienky, predstavuje to pre nich možnosť ponoriť sa do detailov, napríklad pri spätných väzbách. Preferujú tiež komunikáciu jedného na jedného oproti celotímovým skupinovým stretnutiam. Rovnako radšej pracujú samostatne napríklad na zdieľanom dokumente, ako by sa mali zúčastniť viacerých meetingov. Väčšia diverzita v nástrojoch a manažovaní úloh im poskytne bezpečný nerušivý priestor, kde sa budú môcť do úlohy ponoriť. Oceňujú tiež vopred pripravenú agendu pre meetingy, aby vedeli, na čo sa majú pripraviť a sústredi.
Poskytnite im priestor bez rušivých elementov, kde by sa dokázali sústrediť na prácu - častý problém “open space” priestorov, kde sa v okolí nachádza toľko podnetov na spracovanie, že nie je možné venovať sa jedinej úlohe v tichu. Ak je introvert citlivý na zvuky, čo sa často stáva, možnosť pustiť si pri práci hudbu, aby nepočal ostatných kolegov, pre neho nebude možnosťou. Rovnako ako častý pohyb osôb. Každé prerušenie je stratou kvôli času, ktorý mozog potrebuje, aby sa mohol opätovne koncetrovať len na jeden problém.
Rešpektujte čas na prípravu a prestávky medzi stretnutiami - najhoršie, čo môže introverta postihnúť, je “behať” z mítingu na míting a často preskakovať z témy na tému. Vytvorte kultúru, ktorá rešpektuje prestávky bez interakcie a priestor na prípravu. Neočakávajte okamžitú odpoveď alebo riešenie, podporte možnosť offline reflexie, kým sa rozhodnete pre určitú cestu alebo spôsob riešenia. Dovoľte nastaviť si čas na sústredenie a rešpektujte ho. Možno naozaj nepotrebujete okamžitú odpoveď cez čat, doprajte možnosť naplánovať si čas.
Neusilujte sa o konsenzus vo všetkom, podporte diverzitu myšlienok a pracovných štýlov - čím väčšia možnosť výberu, tým väčšia šanca, že každý si bude vedieť nájsť svoj preferovaný spôsob práce. Neočakávajte ani to, že pri každej príležitosti dosiahnete dohodu. Otvorené prostredie, kde je možnosť povedať čokoľvek, aj tú najväčšiu “blbosť”, poskytuje možnosť na rozvoj kreativity. Nenastavujte mantinely, ak to nie je naozaj potrebné. Vytvorte priestor na hravosť a uvoľnenie sa, podporte návrhy na zlepšenie pracovného prostredia - napríklad zaveste hojdačku. Vedeli ste, že pohyb podporuje iné prepojenie hemisfér pri riešení problémov?
Podporte prácu z domu - v súčasnosti vnímame nárast iniciatív “Späť do kancelárie” napriek tomu, že efektivita práce sa zvýšila počas kovidového obdobia, kedy sme pracovali výhradne z domu. Možnosť výberu je v tomto prípade kľúčová, introverti potrebujú omnoho viac času na dobitie bateriek v tichu a bez sociálnych interakcií. Doprajte im flexibilitu v tom, koľko dní a kedy strávia v kancelárii podľa ich vlastných potrieb a rozloženia úloh.
Prečo teda?
Ak nevládne v pracovnom (aj inom) prostredí rovnováha, nebude to fungovať. Predstavte si tím zložený len z extrovertov - ako by to asi vyzeralo? Avšak aj opačné usporiadanie by sme považovali za extrém. Introverti majú kvality, ktoré dopĺňajú kvality extrovertov, vynikajú v situáciách, ktoré sú komplikovanejšie, strategickejšie, kreatívnejšie a podobne. Doprajme im teda naozaj priestor a nechajme ich vybrať si to, čo je pre nich samých najvhodnejšie.
Prečo teda? Lebo môžeme veľa stratiť, ak by sme to tak neurobili.