Stop recyklácii novoročných predsavzatí!

Aké predsavzatia si dávate do Nového roka? Možno o mne neviete, že po narodení mojej prvej dcérky som v rokoch 2017 - 2020 bola ambasádorkou značky Curaprox na Modrom Koníku. Začalo to ako privýrobok počas materskej so strategickým cieľom zabrdnúť do marketingu, skončilo to ako hobby, vďaka ktorému som získala nové priateľstvá a dozvedela sa viac o ženách - najmä mamách. V roku 2018 som medzi nimi urobila malý prieskum, Po čom ženy z Modrého koníka túžia, a pýtala som sa žien na ich novoročné predsavzatia. Zo 104 odpovedí dominovala túžba schudnúť. Nechcem sa teraz venovať tomu, čo tento záväzok vypovedá o spoločnosti či o nás - ale nespokojnosť s vlastným telom, či už po pôrode, pri sedavom zamestnaní alebo po nástupe perimenopauzy, je niečo, čo mnohé z nás spája. Ktovie, ako by tento prieskum vyšiel, ak by sme ho urobili medzi tisíckami žien, ktoré každý mesiac čítajú náš newsletter. Tipujem, že aj mnohé z vás majú métu v jednotkách “kg” v prvej trojke predsavzatí na 2026.

Ale čo ak sa nám ten cieľ prenáša z roka na rok a tento nesplnený zámer, napriek iným úspechom, ťahá našu sebadôveru dole? A tým naozaj myslím dôveru vo vlastné schopnosti dodržať, čo sme si zaumienili. Ak je to tvoj prípad, ver, že viem, aké to je. Za posledných šesť rokov som totiž pribrala dvadsať kíl. Prvé kilá pri mojej výške 178 cm elegantne zakryli oversized strihy - ešteže sú v móde! Ale keď som sa už necítila v ničom a nikde dobre, utiahla sa do seba a nechcela chodiť do spoločnosti, vedela som, že ma to ovplyvňuje viac, ako je zdravé. Pritom šlo o poctivo vysedené kilá za počítačom, z čoho vznikli úžasné projekty, vďaka čomu bolo na výplaty a človek by si povedal, že žijem svoj sen.

Príliš dlho som však svoje telo posúvala na posledné miesto.

Sú ľudia, ktorí pod valcom povinností a stresu chudnú, no ja nie som jedna z nich. V septembri, keď ma už prestal baviť zvuk vlastných sťažností na svoju váhu, som urobila radikálny krok. Vytočila číslo na osobnú trénerku, ktorú som našla na nete a bola mi sympatická a dohodla si prvý tréning. Odvtedy chodím poctivo cvičiť silový tréning tri krát do týždňa. Fakt, ani raz som zatiaľ nevynechala. Poznáte tie reklamy, kde hovoria - po týždni to uvidíš ty, po troch týždňoch si to všimnú aj ostatní! Haha!

Napriek úprave stravy aj kvalitnému kardiu mi ide váha dole strašne pomaly. Ale pribúdajú mi svaly a rezerva na rifliach v páse sa zväčšuje. Chce to ale trpezlivosť, ktorou ja neoplývam. Podľa Gallup testu mám disciplínu na posledných priečkach silných stránok, čo je čudné, lebo v práci sa to neprejavuje, naopak. Moja Gallup koučka mi pred rokmi povedala, že to súvisí s autonómiou, ktorú mám v rebríčku vysoko a nedá sa mať vysoko aj disciplínu aj autonómiu - vraj sa to bije. Rada si totiž robím, čo chcem. To bola možno dlho moja výhovorka, prečo nechodiť do posilky. A iritoval ma celý ten hype okolo fitness.

Tiež ste už určite počuli, že keď začnete cvičiť, budete plné energie a celý svet bude ružovší. Pomôže vám to zvládať stres a je to taká psychohygiena. Ehm. Ako pre koho. Môj prípad to nebol.

Prvé tri mesiace som vstávala ubolená, v posilke sa vyhýbala akémukoľvek očnému kontaktu, v práci som kvôli tomu nevládala.

Budeš mať zo seba skvelý pocit, hovorili. Čo ma naučili prvé tri mesiace v posilke? Že som tučná, pomalá a slabá. Ak čakáte happyend, dnes vám ho nedám, lebo sa učím obľúbiť si proces miesto cieľa. A pomáha mi v tom skvelá trénerka, ktorá mi naozaj sadla. Čo s vami ale chcem zdieľať, sú lekcie, ktoré si z tohto beriem a ktoré možno pomôžu na začiatku nového roka aj vám.

Ty vieš, čo máš robiť

Neverím na inštinkt ako nejaký ezoterický zázrak našej duše. Ale keď si pod inštinktom predstavíme svoje telo a svoj mozog - vedomie aj podvedomie - verím, že nám dávajú dostatočné signály na to, aby sme vedeli, čo máme robiť. Ak nie sme s telom spokojné, vieme presne, čo bude fungovať - začať silový tréning, vypustiť večerné poháre vína, zmeniť stravu, vyhľadať odbornú pomoc atď. Článkov na túto tému je milión, aj ChatGPT vie poradiť. No napriek tomu sa nám darí tento primárny hlas potlačiť. Akonáhle sa začneme nad tým príliš zamýšľať, nachádzame desiatky prekážok, prečo to nepôjde, prečo by bolo lepšie začať od prvého dňa v mesiaci či roku, od pondelka, po výplate či až keď sa vyrieši niečo iné. Sme majsterkami v sabotáži samých seba. Pritom problém nie je v tom, že nepoznáme na náš problém odpoveď, ale v tom, že ju neprenesieme do akcie. 

Nakopni sa 5-sekundovým pravidlom

Teraz čítam 5-sekundové pravidlo od Mel Robbins a hoci je to 3-hviezdičková kniha, jej načasovanie do môjho života je ideálne. Môžno pomôže nakopnúť aj tie z vás, ktoré zostávate zaseknuté v prehanej analýze svojich rozhodnutí. Je o tom, že keď sa už rozhodneš, že niečo chceš, nečakaj. Odpočítaj si 5…4…3…2…1… a urob krok tým smerom. Vstaň z postele, keď zazvoní ten budík. Dohodni si tréning v tej posilke. Obleč sa a choď na ten meetup. Stlač SEND a pošli už ten životopis. A platí to aj pre všetky recyklované novoročné ciele, ktoré si zdedila sama po sebe z minulého roka. Mel píše, že ak sa prinútime k jednoduchým krokom, dôjde k reťazovej reakcii a tá nám ovplyvní sebaistotu aj efektívnosť. Rozbeh je najhorší, potom ťa už potiahne aj zotrvačnosť. Nepotrebuješ cítiť motiváciu ani hnev. Vypni emócie. To, čo potrebuješ, je vykročiť a zase uveriť, že svoj osud máš vo svojich rukách.

Rast bolí

Keď minule nejaký fitness influencer na Instagrame komentoval ženu, čo dvíha činky slovami, “ženy, začať silový tréning je jednoduché”, až mi zadunelo v ušiach. Začať čokoľvek nové, čo vyžaduje čas, znamená pre každú ženu, ktorá má už naložené aj tak dosť, veľmi náročnú výzvu. A to už nehovorím o mamách, podnikateľkách a všetých z nás, ktoré sa nestarajú už len o seba. Venovať sa svojmu telu je samostatný projekt, ktorý nevyžaduje len čas na prepravu do posilky, tréning a späť. Zaberie to značnú časť nášho harddisku - ďalšia z vecí, na ktorú myslieť, plánovať, nakupovať, rezervovať, riešiť. Vyhradiť si rozpočet. A to za predpokladu rovnakého časového okna 24 hodín denne mínus spánok. Je to asi také jednoduché ako sa navliekať do nohavíc veľkosti M, keď si už XL. Vraj stačí len chcieť. Presvedč zips, nech sa zapne.

Nenechaj sa oklamať, jednoduché to nebude. Počkať, či to iba v mojom živote, všetko, na čo som hrdá, šlo tak ťažko? Pochybujem… Či už si sa začala týrať v posilke, prijala si povýšenie, začala biznis, zmenila prácu alebo si sa dala na vzdelávanie, ktoré ti posunie kariéru, prechádzaš zmenou, ktorá bolí. Neviem, prečo nebolí priberanie ani kompetenčná stagnácia. S hrôzou zisťujem, že ich proces môže byť dokonca príjemný. Výsledok už nie. Rast svalov však začína v bode ich zlyhávania. Keď si naložíš na hranicu toho, čo ešte unesieš. Tvoj profesný rast začína po zoskočení z obrubníka komfortnej zóny. Tvoj osobnostný rast ťa možno bude stáť pár vzťahov, čo oplačeš. Často cez bolesť sa ale stávaš verziou seba, ktorou chceš byť v ďalšej etape svojej existencie. Akú radu dať tu, keď nie som masochistka? Na bolesť svalov, ale najmä mentálny výkon, mi nesmierne pomáha kreatín. To ostatné si už musíme dať každá na vlastné váhy a určiť, akú cenu sme ochotné za svoj upgrade zaplatiť. Nazvime to radšej investovať.

Neverím na skratky k úspechu. Buď nefungujú, alebo nie sú udržateľné.

Alebo si vyberú inú daň. A tiež neverím, že sa dá byť excelentná vo všetkom úplne naraz. Niektoré veci vyžadujú čas. Ale mnohé sa dajú skĺbiť. Keď sa dáš na cestu rastu, vždy je to transakcia. Niečo dostaneš a niečo budeš musieť obetovať. Má to ale háčik - táto trasakcia býva málokedy okamžitá. Za každým “áno”, ktoré povieš, je niekoľko “nie”, ktoré budeš musieť vysloviť inde. Aj tu platí rovnica má dať | dal - ako v účtovníctve. 

Mať na rok 2026 len pár top priorít je lepšie ako dlhý zoznam, na ktorý zabudneš 31. januára. Ale nenechaj sa odradiť, že nemôžeš mať všetko. Ako nedávno povedala Adriana Karembeu Sklenářiková v jednom podcaste, “vždy mi niekto povedal - Ty chceš všetko! Nemôžeš mať všetko, nikto nemôže mať všetko! - A ja som teraz veľmi štastná, že som chcela všetko. Lebo mám všetko.”