.png)
V marci oslavujeme okrem MDŽ aj tzv. "Women's History Month", ktorý je venovaný ženám, ktoré historicky prispeli svojimi aktivitami k súčasnej spoločnosti.
Pri tejto príležitosti sme si pre vás pripravili zoznam najdôležitejších žien z dávnej aj menej dávnej histórie, ktoré mali výrazný vplyv na dnešné technologické odvetvie.
1. Ada Lovelace
Prvá programátorka na svete
Grófka Ada sa narodila v Londýne v roku 1815. Jej otec bol slávny spisovateľ, ktorý sa s jej mamou odlúčil ešte v dobe, keď bola Ada na svete len mesiac. Adina mama, matematička, následne motivovala svoju dcéru a posúvala jej vzdelanie smerom k vede a matematike.
Ada sa neskôr stala známou matematičkou a dnes je označovaná ako prvá programátorka na svete. Tento prívlastok si získala vďaka tomu, že detailne opísala fungovanie istého “analytického nástroja”, ktorý navrhol Charles Babbage. Išlo o veľmi komplikované zariadenie, ktoré síce nikdy nevytvoril, ale prvkami pripomínal naše súčasné počítače.
Práve jej poznámky neskôr inšpirovali Alana Turinga pri práci na prvom modernom počítači v roku 1940.
Ada Lovelace je jednou z najdôležitejších ikon v odvetví technológie, ktorá nám pripomína, že ženy by nemali ostať neviditeľné a mali by sme si neustále pripomínať ich úspechy. Nielen historické, ale aj tie súčasné. Práve preto máme možnosť každý druhý utorok v októbri oslavovať Ada Lovelace Day.
2. Grace Hopper
Americká počítačová vedkyňa a kontraadmirálka amerického námornictva
Grace sa narodila v roku 1906 v New Yorku. Svoj Ph.D. titul z matematiky získala na Yale University a počas druhej svetovej vojny sa chcela ako 34-ročná pridať k námorníctvu, čo jej bolo kvôli veku odmietnuté. Namiesto toho sa pridala k tzv. “Naval Reserve” a začala svoju kariéru v oblasti výpočtovej techniky.
Táto uznávaná vedkyňa pracovala v tíme Harvarda Marka I. a jej práca viedla k vývoju programovacieho jazyka COBOL, ktorý sa používa ešte aj dnes.
Pomáhala štandardizovať počítačové jazyky námorníctva a keď mala 79 rokov, bola známa ako najstaršia dôstojníčka v námorníctve. Získala niekoľko ocenení vrátane prezidentskej medaily od Baracka Obamu v roku 2016, teda 24 rokov po jej smrti.
3. Hedy Lamarr
Herečka a vynálezkyňa
Hedy sa narodila v roku 1914 v Rakúsko-Uhorsku a vo veku 23 rokov sa rozhodla emigrovať do Spojených štátov. Bola známa herečka, ktorá žiarila na plátne, ohurovala svojou krásou a poburovala prvými provokatívnymi scénami, v ktorých bola nahá.
Za všetkou krásou sa však skrývalo predovšetkým technické myslenie. Hedy bola nielen herečkou, ale aj vedkyňou, vo voľnom čase sa venovala rôznym vedeckým experimentom a sama vravela, že vo vede našla svoje skutočné poslanie.
Počas druhej svetovej vojny vymyslela “tajný komunikačný systém”, ktorý mal slúžiť na to, aby vychyľoval z kurzu rádiom ovládané torpéda nacistov. Technológia bola založená na princípe akéhosi preskakovania jednej frekvencie na druhú.
Neskôr bola táto technológia inšpirovaná k vynájdeniu Wi-Fi, GPS a Bluetooth systému, ktoré dnes všetci používame.
Hedy na svoj vynález síce v roku 1942 získala patent, avšak americká armáda ho odmietla. Nikdy za túto technológiu nedostala žiaden cent a až mnoho rokov neskôr sme ju začali považovať za dôležitú vedkyňu a inovátorku s obrovským prínosom pre technológie.
4. Annie Easley
Raketová vedkyňa v NASA
Annie sa narodila v roku 1933 v Alabame. Keď stretla svojho manžela, presťahovali sa do Clevelandu, kde získala prácu pre National Advisory Committee for Aeronautics (NACA). Bola jedna z prvých štyroch Afroameričaniek, ktoré tam vtedy pracovali.
Vďaka jej práci v NASA pomohla vytvoriť pevné základy, ktoré v budúcnosti pomáhali štartovať raketoplány.
Annie je dôležitou osobou v STEM odvetví najmä preto, že inšpiruje všetky ženy, vrátane žien tmavej pleti, aby sa nebáli študovať a vstúpiť do odvetvia. Počas svojej kariéry sa tak stala priekopníčkou rodovej a rasovej rozmanitosti v STEM.
5. Mary Allen Wilkes
Programátorka a prvá používateľka domáceho počítača
Mary sa narodila v Chicagu v roku 1937 a je považovaná za jednu z významných počítačových programátoriek. Navrhovala softvér pre LINC, čo bol jeden z prvých systémov pre interaktívne osobné počítače. Jej používanie LINC u seba doma v roku 1965 sa považuje za úplne prvý použitý počítač v domácnosti.
6. Adele Goldberg
Vedkyňa a programátorka
Narodená v roku 1945 v USA, získala titul z matematiky a neskôr z informačných technológií. Ako vedkyňa bola súčasťou tímu v Xerox Palo Alto Research Center, kde bola medzi všetkými mužmi jedinou ženou v tíme, ktorý pracoval na Smalltalk-80.
Adele zároveň predstavila Smalltalk systém Stevovi Jobsovi, ktorý mnoho z myšlienok využil práve vo svojich Apple produktoch. Vďaka tomu je Adele známa v technologickom prostredí ako niekto, kto výrazne prispel k tomu, že desktopové prostredie Apple počítačov vyzerá tak, ako ho dnes poznáme.
7. Radia Perlman
Programátorka s prezývkou “Mother of the internet”
Radia sa narodila v roku 1951 v New Jersey. Študovala programovanie a fyziku. V sedemdesiatych rokoch vyvinula programovací jazyk TORTIS, ktorý bol vhodný na učenie detí.
Osemdesiate roky boli pre Radiu prelomové, keďže navrhla algoritmus, ktorý mal veľký vplyv na to, aby sme dnes mohli používať internet. Jej práca tak zanechala obrovskú stopu a práve preto ju mnohí poznajú pod prezývkou “mother of the internet”.
Dodnes pracuje ako programátorka a vývojarka pre Dell EMC.
8. Katherine Johnson
Matematička pre NASA
Katherine sa narodila v roku 1918 v USA a zdieľa podobný osud ako už spomínaná Annie Easley. Aj ona začala pracovať ako jedna z mála Afroameričaniek pre National Advisory Committee of Aeronautics (NACA).
Jej matematické analýzy boli rozhodujúce pre úplne prvý úspešný americký let do vesmíru a jej manuálne zadávanie rovníc do počítača ubezpečovalo austronautov, že je bezpečné vzlietnúť. Zodpovednosť za ich životy bola obrovská.
Počas svojej 35-ročnej kariéry v NASA sa tak stala priekopníčkou komplexných manuálnych výpočtov a jej práca zahŕňala výpočty trajektórií, štartovacích okien aj núdzových návratových ciest pre lety do vesmíru.
Zomrela len nedávno, a to 24. februára 2020 v úctihodnom veku. Mala 101 rokov.
9. Karen Sparck Jones
Priekopníčka v informačnej vede
Narodila sa v roku 1935 v Anglicku. Študovala filozofiu a bola významnou počítačovou vedkyňou, ktorá prišla s konceptom inverznej frekvencie dokumentov (IDF = Inverse Document Frequency). Ide o veľmi dôležitú technológiu, ktorá slúži ako základ dnešným vyhľadávačom.
Bola hlavnou postavou pri stanovovaní noriem pre veľkú časť práce v oblasti NPL (natural language processing) v USA a v iných krajinách. V roku 1999 sa stala profesorkou a učila tak mnohých PhD študentov počítačové jazyky v rôznych oblastiach NPL a IR (information retrieval).
10. Mary Keller
Prvá žena, ktorá získala Ph. D v počítačovej vede
Mary Keller, americká rímskokatolícka rehoľná sestra, sa narodila v roku 1913. V roku 1958 začala pracovať v počítačovom centre na Dartmouthskej College, v inštitúte, ktorý bol v tom čase určený výhradne pre mužov.
Spoločne s ďalšími dvoma vedcami vyvíjali počítačový jazyk BASIC. V roku 1965 získala Ph. D v počítačovej vede ako prvá žena vôbec. Následne sa odhodlala vytvoriť počítačové oddelenie na vysokej katolíckej škole pre ženy. Ďalších 20 rokov na tejto škole povzbudzovala ženy, študentky a pracujúce mamy, aby sa nebáli práce v tomto odvetví a zoznámili sa tak s počítačmi.
11. Elizabeth Feinler
Hlavná predstaviteľka DNS (domain name system)
Elizabeth sa narodila v roku 1931 v USA a bola prvá z rodiny, ktorá získala bakalársky titul. Zatiaľ čo pracovala na svojom PhD v biochémii, objavila lásku ku kompilácii dát. Rozhodla sa ukončiť svoje doktorandské štúdium a následne sa stala riaditeľkou centra sieťových informačných systémov NIC (“Network information center”) vo výskumnom ústave na Stanforde.
Išlo o prvé miesto, kde boli zverejnené zdroje a adresáre pre internet ako “white pages” a “yellow pages”. Bola členom skupiny, ktorá vyvinula schému názvov domén .com, .edu., .gov, .net a mnoho ďalších, ktoré dnes bežne používame. Išlo o základy moderného internetu. Elizabeth sa tak preslávila ako jedna zo žien v technológii, ktorá mala vplyv na zavedenie doménových mien a protokolu názvov domén.