.png)
O ženách v IT sa hovorí čoraz viac. Ženy si viac veria, viac sa vzdelávajú, predsudky a stereotypy sa búrajú, a to je dobre. Avšak k ideálu máme stále ďaleko.
Podľa prieskumu Deloitte Global tvorili v roku 2022 ženy len približne 25 % zo všetkých technologických pozícií. A aj keď žijeme v dobe, kedy sa tieto štatistiky začínajú pomaly meniť a čísla sa otáčajú aspoň trochu v prospech žien, ženy sú stále v IT sfére skôr raritou.
V posledných dekádach sa v rétorike mnohých zgeneralizovalo, že ženy sú podľa všetkého tie, u ktorých prevláda emócia nad racionalitou a absentuje analytické či logické myslenie. Ich úlohou by malo byť starať sa o deti a o domácnosť. Vraj je pre nich prirodzenejšia práca s ľuďmi.
Preto ťa možno prekvapí, že takéto tvrdenia v minulosti vôbec nedominovali a na začiatku technologického prelomu a priemyselných počítačov zohrali výraznú úlohu práve ženy.
Už počas priemyselnej revolúcie sa ženy dostali do blízkeho kontaktu s novými technológiami - veľa z nich pracovalo so strojmi vo fabrikách, alebo obsluhovalo telefonické ústredne. Do roku 1900 tvorili približne 80 % všetkých telefonických operátorov práve ženy.
II. svetová vojna
Počas II. svetovej vojny boli ženy povzbudzované k tomu, aby sa zhostili rôznych technických úloh súvisiacich s vojenskou operatívou. Drvivá väčšina mužov totiž bojovala na fronte, alebo riadila politiku.
Jednou z týchto pracovných pozícií bola aj práca takzvaného “ľudského počítača” - išlo o manuálne počítanie balistiky, aby armáda mohla správne určiť uhol streľby. V polovici 40-tych rokov 20. storočia neúnavne počítala uhly a trajektórie viac než stovka žien.
Kľúčovým momentom pre ženy a ich pôsobenie v matematických vedách však bola operácia Bletchley Park. Tvorilo ju takmer 10 000 ľudí a približne 75 % boli ženy, no tieto ženy neboli formálne uznané za analytičky ako ich kolegovia, namiesto toho ich požiadali, aby v prípade otázok uviedli, že pracujú v administratíve.
Rok 1945 bol pre spoločnosť revolučným nielen kvôli koncu II. svetovej vojny. Začali sa objavovať prví “programátori”. A hádaj čo - všetko to boli ženy. Najšikovnejšie „ľudské počítače“ použili vedúci projektu ENIAC v americkej armáde na obsluhovanie prvého počítača na svete, slúžiaceho na výrobu balistických tabuliek. Boli to Kathleen McNulty, Betty Jean Jennings, Frances Bilas, Elizabeth Snyder Holberton, Marlyn Wescoff a Ruth Lichterman. Označovali ich ako „ENIAC Girls“ a práve ich práca spôsobila revolúciu v programovaní.
4 zo 6-tich členiek ENIAC girls (U.S. Army/ARL Technical Library Archives)
Čo sa v IT zmenilo v 80-tych rokoch?
Koncom 70-tych a začiatkom 80-tych rokov sa do domácností začali dostávať prvé hry a herné konzoly. Počiatočné nadšenie však začalo opadávať a herné spoločnosti zaznamenali výrazný pokles príjmov.
Len v priebehu dvoch rokov klesol zisk z predaných hier v USA o neuveriteľných 97 %, z 3,2 miliardy v roku 1983 na 100 miliónov v roku 1985. Niekto musel zakročiť.
Bola to spoločnosť Nintendo s hračkou, ktorú veľmi dobre poznajú najmä mileniáli. Herná konzola Game Boy. Nie Game Kid, Game Child alebo niečo podobne rodovo neutrálne. Aj keď sa to na prvý pohľad nemusí zdať, Boy v názve nastavil, komu je tento produkt primárne určený. A tak sa s príchodom Game Boyov začalo aj, pri hrách doteraz nepotrebné, cielenie na zákazníkov. Marketing je silný nástroj a možno aj vďaka názvu hernej konzoly a spôsobu komunikácie voči zákazníkovi sa hry a celý priemysel okolo nich stal najmä doménou chlapcov a mužov.
Rovnako to bolo aj s reprezentáciou žien vo videohrách. Ženské hrdinky v hlavných úlohách boli zriedkavé, a aj keď sa nejaké objavili, boli objektifikované, sexualizované a cielené na záujem chlapcov a mužov - napríklad séria hier Tomb Raider s Larou Croft.
Reklama na Game Boy (Nintendo)
Ďalším dôvodom je fakt, že dievčatá a ženy majú málo ženských vzorov v IT svete. k čomu opäť prispeli predsudky a generalizácie typu „muží sú v matematike lepší ako ženy, majú lepšie analytické myslenie”. Podľa žien pracujúcich v Silicon Valley, kde sú aktuálne až tri štvrtiny pracujúcich muži, odrádza ostatné ženy kultúra “brogrammerov”. Je to tech kultúra, ktorú si muži do pracovného prostredia “nosia” z univerzitných campusov.
Za absenciu žien v IT sfére určite nemôže len jedna vec či udalosť. No aj takéto na prvý pohľad nevinné nuansy krok za krokom, rok po roku, dekádu za dekádou postavili okolo technológií a IT sveta akúsi oponu, za ktorú sa väčšinu času mohli dostať len muži. Skúsme ju dvihnúť a ukázať, že práca mužov a žien bok po boku prinesie pokrok nielen v tejto sfére, ale aj v celej spoločnosti.
Zdroje: