Rozpočet nie je tabuľka. Je to príbeh o tom, komu patrí mesto

Keď sa povie rozpočet, väčšina ľudí si predstaví tabuľku v exceli. Keď sa povie urbanizmus, vidíme betón, cesty a nové developerské projekty. A keď sa povie rovnosť, často sa to odsunie do “nepodstatných” tém. Pred časom som bola v Macedónsku na konferencii, ktorá sa venovala pre mňa novej téme - rodovo citlivé rozpočtovanie (gender-responsive budgeting, GRB), najmä v oblasti verejných financií. Mnohé myšlienky vo mne rezonovali aj keď všetko stíchlo po všetkých tých networkingoch, workshopoch a paneloch.

Práve rozpočet, napríklad pri urban planningu, rozhoduje o tom, kto sa cíti v meste bezpečne, kto má prístup k príležitostiam a kto ostáva na okraji. Vytvára priestor na otázky (a neraz nepríjemné odpovede). Kto z tohto rozhodnutia profituje a kto nie? Kto bude skutočne využívať nový park? Kto bude cestovať novou dopravnou linkou tak, aby sa cítil(a) bezpečne? Kto sa po zotmení bojí prejsť cez podchod, ktorý bol síce lacný, ale zle osvetlený?

Rozpočet nie je neutrálna vec. Rozpočet je príbeh o tom, koho považujeme za dôležitého.

Mnohé dopravné stratégie sú stále „gender-blind“ - podľa GRB odborníkov. Investujeme milióny do infraštruktúry, ktorá kopíruje typický model dochádzania z domu do práce a späť. Lenže realita mnohých žien je reťazenie ciest: škola, práca, nákup, starostlivosť o rodiča, cesta s kočíkom a malým dieťaťom v druhej ruke. Ak plánujeme mesto bez tejto perspektívy, plánujeme ho pre niekoho iného. Mesto, ktoré plánuje pre ženy, plánuje lepšie pre všetkých. Doprava, ktorá je bezpečná pre dievča vracajúce sa večer domov, je bezpečnejšia pre každého. Rozpočet, ktorý počíta s neviditeľnou prácou starostlivosti, je realistickejší a udržateľnejší.

Konferencia Going Glocal 2.0 v Macedónsku

Možno sa to zdá ako vzdialená politika. Ale v skutočnosti je to každodenný život.

A ešte jeden uhol pohľadu, ktorý si z toho odnášam: rozpočet je vlastne mapa moci. Ukazuje, kto má hlas ešte predtým, než sa vôbec začne stavať cesta, škola či park. Ak sa ženy zapájajú až vo fáze pripomienkovania hotového projektu, je už neskoro. Skutočná zmena sa deje v momente, keď sa nastavujú priority, indikátory a kritériá úspechu. Preto sa mi na GRB páči jeho preventívny rozmer – nejde o to opravovať dôsledky, ale meniť pravidlá hry na začiatku. A to je pre mňa aj silná paralela s našou prácou: nečakáme, kým budú ženy „doháňať“ systém, ktorý s nimi nepočítal. Pomáhame im vstupovať doň pripravené, kompetentné a sebavedomé – ešte predtým, než sa začne rozhodovať.

Konferencia Going Glocal 2.0 v Macedónsku

Uvedomila som si, že hoci nás na prvý pohľad možno vnímate ako organizáciu, ktorá pomáha ženám získať digitálne zručnosti, alebo vzdeláva mládež - máme prieniky aj s témou GRB, ktorá bola pre mňa ešte pred pár mesiacmi novinkou. Ak chceme, aby raz ženy rozhodovali o rozpočtoch, musia dnes rozumieť dátam, technológiám a verejným politikám. Ak chceme viac inžinierok v smart cities, mali by sme začať s práve od dievčat, ktoré dnes sedia v školských laviciach a ešte ani netušia, že raz môžu navrhovať mestá.

Náš projekt Inspiring Girls už určite poznáte. Nie je len o prázdnej motivácii dievčat. Je to o rozširovaní horizontu možného. O tom, aby dievča zistilo, že môže byť dátovou analytičkou, urbanistkou či expertkou na klimatické financie.

Lebo keď raz bude sedieť pri stole, kde sa schvaľuje mestský rozpočet, nebude to náhoda. Bude to výsledok dlhodobej práce s talentom, sebavedomím a kompetenciami. 

A my v Ženskom algoritme nechceme len komentovať svet. Makáme na tom, aby sme dávali (nielen) dievčatám do rúk nástroje a know-how, aby svetu rozumeli a vedeli ho meniť. Potrebujeme dáta, systém a odvahu pýtať sa nepríjemné otázky. A potrebujeme dievčatá a ženy, ktoré si trúfnu pri tom stole sedieť.