Sexuálne obťažovanie na pracovisku zažila na Slovensku každá druhá žena. Pomôcť môže samohodnotenie firiem a preventívne vzdelávanie

Sexuálne obťažovanie na pracovisku sa často nezačína veľkým incidentom. Niekedy je to séria poznámok, narážok, správ alebo situácií v šedej zóne, ktoré postupne menia atmosféru v tíme, až sa napokon v práci prestanete cítiť bezpečne. Projekt SOS – Speak Out Safely od OZ Ženský algoritmus otvára tému, o ktorej sa hovorí málo, hoci zasahuje množstvo ľudí. Prináša výsledky anonymného prieskumu, ktorý odhaľuje skúsenosti naprieč pracoviskami, bezplatný online kurz aj samohodnotiaci nástroj pre firmy.

Zo štatistík, ktoré zverejnil Inštitút pre výskum práce a rodiny vyplýva, že sexuálne obťažovanie na pracovisku zažila na Slovensku každá druhá žena. Pritom 77 % z nich opakovane a len 1 zo 4 žien sa rozhodla situáciu nahlásiť. Medzi dôsledkami sa objavuje aj nepohodlie, problémy so sústredením a v časti prípadov úvahy o odchode z práce.

„Sexuálne obťažovanie na pracovisku nie je len nepríjemná skúsenosť. Z psychologického hľadiska ide o záťažovú situáciu, ktorá môže viesť k zvýšenému stresu, úzkosti, depresívnym príznakom a u niektorých ľudí aj k traume. Často sa pridávajú poruchy spánku, vyčerpanie, zhoršená koncentrácia pozornosti či psychosomatické ťažkosti. Dôležité je, že tieto dopady môžu pretrvávať aj dlho po tom, čo sa obťažovanie skončí, najmä ak sa situácia neriešila alebo bola bagatelizovaná,“ vysvetľuje psychologička Marta Dobrowolska Kulanová z Katedry pedagogickej psychológie a psychológie zdravia na Filozofickej fakulte UPJŠ v Košiciach. 

Fyzické obťažovanie, nechcené komentáre, návrhy, sexuálne vtipy aj žiadosti o intímne fotografie

OZ Ženský algoritmus si uvedomuje túto alarmujúcu situáciu a v rámci projektu Speak Out Safely prichádza s online kurzom a samohodnotiacim nástrojom pre firmy. Tieto nástroje môžu pomôcť v edukácii ľudí vo vedúcich pozíciách a prevencii nevhodného správania. V úvode zrealizovali prieskum v slovenských firmách. „Cieľom bolo pomenovať formy nevhodného správania, s ktorými sa ľudia stretávajú, či už ide o verbálne, neverbálne, fyzické alebo digitálne obťažovanie. Prieskum skúma dopady na psychiku a pracovný život aj bariéry, ktoré bránia nahlasovaniu,” vysvetľuje Simona Šimovičová, projektová manažérka programu Speak Out Safely.

Výsledky potvrdili národné štatistik. Okrem toho priniesli množstvo konkrétnych príkladov situácií, s ktorými sa na svojom pracovisku stretli ženy, ale i muži. Do prieskumu sa zapojilo 126 zamestnancov a zamestnankýň prevažne z IT prostredia a administratívy, z toho 90 % tvorili ženy. Až 74 % opýtaných priamo zažilo alebo bolo svedkom sexuálneho obťažovania. „Nejde pritom iba o fyzické obťažovanie, ale aj rôzne nechcené komentáre, návrhy, sexuálne vtipy, či dokonca žiadosti o intímne fotografie. Mnoho ľudí sa bojí konfrontácie, pretože sa obávajú straty zamestnania, vyčlenenia z kolektívu, cítia sa zahanbene, alebo sa obávajú zľahčovania situácie zo strany vedenia. Až 72 % opýtaných incident nenahlásilo,“ popisuje Šimovičová. 

Informácie získané z prieskumu slúžili ako podklad pre tvorbu bezplatného online kurzu pre jednotlivcov aj firmy. Vychádza aj z konkrétnych skúseností respondentov a zohľadňuje národné špecifiká a problémy, ktoré sa v bežných štatistikách často neobjavujú. Práve otvorené otázky umožnili zachytiť jemné, často prehliadané formy obťažovania a praktické prekážky, s ktorými sa ľudia stretávajú pri jeho riešení na pracovisku.

Keď sa obťažovanie zľahčuje alebo sa o ňom mlčí, neznamená to, že sa nedeje

Bezplatný online kurz, ktorý pozostáva z krátkych videí, môžete absolvovať v ľubovoľnom čase podľa vlastných možností. Zameriava sa na rozpoznanie sexuálneho obťažovania na pracovisku, vrátane tzv. „šedej zóny“ a na konkrétne kroky, ako naň reagovať zo strany jednotlivcov, vedenia či HR oddelenia. Ponúka praktické návody na prevenciu, nastavovanie hraníc, nahlasovanie a riešenie situácií v súlade s národným a európskym rámcom. Obsah vznikol v spolupráci s nórskou organizáciou KUN Centre for Equality and Diversity. Je bezplatne dostupný vďaka podpore programu Erasmus+, ktorý je financovaný Európskou úniou. „Keď sa obťažovanie zľahčuje alebo sa o ňom mlčí, neznamená to, že sa nedeje. Znamená to len, že ľudia nemajú dôveru, že ich niekto vypočuje a ochráni. Speak Out Safely preto kombinuje dáta, vzdelávanie a praktické nástroje, aby sa z bezpečia na pracovisku stal štandard, nie výnimka,“ hovorí Simona Šimovičová.

Ľudia, ktorí zažívajú obťažovanie, sa často vyhýbajú konkrétnym osobám na pracovisku, poradám či projektom, sú menej viditeľní a menej aktívni. To má priamy vplyv na ich pracovný výkon, spokojnosť v práci a kariérne príležitosti. „Navyše, sexuálne obťažovanie nezanecháva následky iba u osoby, ktorá ho zažila, ale znižuje celkový pocit bezpečia zamestnancov a zamestnankýň na pracovisku a oslabuje ich dôveru v inštitúcie. Organizácie, ktoré nepodnikajú proaktívne kroky voči jeho zamedzeniu, môžu prísť o ľudí, produktivitu aj reputáciu,“ vysvetľuje Marta Dobrowolska Kulanová.

Cieľom je identifikovať medzery a odporučiť kroky na zlepšenie

Súčasťou projektu je aj bezplatný samohodnotiaci nástroj (Assessment Tool) pre osoby vo vedúcich pozíciách. Pomáha rýchlo zhodnotiť pripravenosť firmy riešiť prípady obťažovania od procesov, cez podporu, až po firemnú kultúru. Cieľom je identifikovať medzery a odporučiť kroky na zlepšenie, s dôrazom na riešenia. Ak nástroj identifikuje nedostatky, odkazuje na praktické časti online kurzu, vďaka čomu môžu firmy konať okamžite.

„Prevencia sexuálneho obťažovania funguje vtedy, keď majú osoby, ktoré obťažovanie zažívajú, k dispozícii mechanizmy, ktoré ich chránia citlivo, dôveryhodne a bez strachu z následkov. Zároveň je dôležité, aby ľudia vedeli rozpoznať a pomenovať, čo je sexuálne obťažovanie. Rovnako platí, že osoby, ktoré sú svedkami situácie, potrebujú vedieť, čo môžu urobiť a kam sa môžu bezpečne obrátiť. Keď sú procesy jasné a rešpektujúce, chránia nielen jednotlivcov, ale aj celé pracovné prostredie. Zároveň pomáhajú znižovať napätie na pracoviskách, fluktuáciu a odchody talentovaných ľudí,“ dopĺňa Michaela Jankovičová, External Coordinator & Gender Expert z MPSVR SR a externá odborná garantka programu.

Aj z psychologického hľadiska je prevencia účinnejšia než riešenie následkov. Keď sa zasahuje až po eskalácii, riešime už traumu, konflikty či rozpad tímu. „Explicitné pomenovanie toho, čo je neprijateľné, vrátane ‘vtipov’, narážok a nátlaku, znižuje priestor pre racionalizácie typu ‘veď to bola sranda’. Bezpečné prostredie na pracovisku znamená, že ľudia sa môžu ozvať bez strachu z odvety a s dôverou, že ich situácia bude braná vážne,“ uzatvára Marta Dobrowolska Kulanová.